Na obrázku 2 a obrázku 3 je veľkosť spektra vyjadrená v decibeloch miliwattov (dBm), čo je bežná jednotka merania pre spektrálne analyzátory. Jeden decibel miliwatt je pomer výkonu meraný v decibeloch vzhľadom na jeden miliwatt. Prespektrálny analyzátorv tomto príklade meranie v miliwattoch v decibeloch tiež vopred predpokladá, že vstupná impedancia je 50 ohmov. Pre väčšinuspektrálne analyzátoryTo je tiež prípad, keď je vstupná impedancia zvolená na 1M ohmov. Obrázok 4 ukazuje odvodenie vzorca použitého na premenu decibelových miliwattov na napätie rms. Na obr. 5 sa tento vzorec používa na výpočet výsledkov meraní uvedených na obr. 2 – 3 – napätie R signálu –10 dBm.
Z obrázkov 5.13 – 5.14 môžeme vidieť, že keď sa šírka pásma rozlíšenia zníži, vlastný šum sa zvýši z –87 dBm na –80 dBm. Na druhej strane, keď sa zmení šírka pásma rozlíšenia, amplitúda signálu pri 67 kHz a 72 kHz sa nezmení. Vlastný šum je ovplyvnený šírkou pásma rozlíšenia, pretože ide o tepelný šum. Preto zvýšenie šírky pásma zvyšuje aj celkové množstvo tepelného šumu. Okrem toho, keďže priebeh signálu je sínusová krivka a amplitúda vo vnútri pásmového filtra zostáva konštantná bez ohľadu na šírku pásma, amplitúda signálu pri 67 kHz a 72 kHz nie je ovplyvnená šírkou pásma rozlíšenia. Pretože musíme pochopiť, že diskrétne signály by nemali byť zahrnuté do výpočtov spektrálnej hustoty, charakteristiky súvisiace s analýzou šumu by nám mali spôsobiť dostatočnú pozornosť. Napríklad pri meraní spektrálnej hustoty šumu operačného zosilňovača nájdete diskrétny signál, ktorý sa vyskytuje pri 60 Hz (napájacia čiara). Pretože tento 60 Hz signál nie je spektrálna hustota, ale diskrétny signál, nie je zahrnutý v krivke spektrálnej hustoty výkonového šumu.
